Kritické myslenie nám umožňuje robiť lepšie rozhodnutia. Pozostáva z mentálnych procesov úvahy, analýzy a vyhodnotenia. Obsahuje možné procesy reflexie za účelom vytvorenia pevného úsudku, ktorý spája prirodzený rozum s dôkazmi. Nad rámec analýzy obsahuje kritické myslenie ešte procesy syntézy, vyhodnocovania a rekonštrukcie myslenia. Kto myslí kriticky, zbiera informácie všetkými zmyslami, slovnými a/alebo písomnými vyjadreniami, reflexiou, pozorovaním, vlastnou skúsenosťou a logickou úvahou. Kritické myslenie sa zakladá na intelektuálnych kritériách, ktoré prekračujú jednotlivé vedné obory, ako napríklad: jasnosť, dôveryhodnosť, správnosť, presnosť, relevancia, hĺbka, šírka, logika, dôležitosť a férovosť.
Kritické myslenie neznamená slepo prijímať všetky poznatky, ktoré k nám prídu, ale vedieť ich správne vyhodnotiť. Je niečo pravdivé, alebo dobré, len preto, že si väčšina ľudí myslí, že je to pravdivé alebo dobré? Kritické myslenie je hľadaním hlbšej pravdy. Myslieť kriticky znamená klásť si otázku „Je to pravda?“ Znamená to tiež hľadať hlbšie dôvody pre určité deje. Odkazuje na jednu zo základných celoživotných kompetencií – učenie sa myslieť.
Kritické myslenie a učenie sú jednými z najdôležitejších aktivít v dospelosti. V tomto období je kritické myslenie prepojené s celým našim životom, so všetkými rôznymi oblasťami, v ktorých kritické myslenie prejavujeme s originalitou, neústupnosťou a so schopnosťou nachádzať nové možnosti.
Kritické myslenie si často spájame, či pletieme, s myslením logickým, kreatívnym či laterálnym. Proces kritického myslenia sa ale od všetkých menovaných líši. Obsahuje mnoho súčastí, vrátane mentálnych a emocionálnych, ktoré ho odlišujú od myslenia logického.
Zmyslom kritického myslenia je v prvom rade snaha objaviť, že naše doterajšie myslenie, konanie či správanie (prípadne myslenie či správanie iných) nie je nevyhnutne to najsprávnejšie, či to najvhodnejšie. S pomocou kritického úsudku objavujeme nové alternatívy, z ktorých si na základe našich cieľov môžeme vyberať tú najvhodnejšiu.
Vo všeobecnosti hovoríme o dvoch druhoch myslenia:
Konvergentné myslenie charakterizuje vertikalita úvah, jeho predmetom je integrita a zameranie na cieľ, obvykle smeruje od viacerých možností k jednej, jedinej správnej možnosti.
Divergentné myslenie sa na druhú stranu dá nazvať aj kreatívnym myslením, ktoré charakterizuje flexibilita a mnohosť nápadov v krátkom čase. Také myslenie je laterálne, či horizontálne a môže byť považované za vedomý a úmyselný spúšťač intuitívneho myslenia.
Ako zistíme, že práve teraz myslíme kriticky? Aké procesy prebiehajú?
1. Kritické myslenie je produktívna a pozitívna činnosť
Keď myslíme kriticky, vnímame rôzne druhy správania, hodnôt, sociálnych štruktúr a iných spôsobov bytia a uvedomujeme si zároveň, že aj ostatní ľudia sú presvedčení o správnosti svojich vlastných činov a myšlienkových postupov.
2. Kritické myslenie je proces, nie výsledok
Kritické myslenie je neustálym spochybňovaním predpokladov; vždy pochybujeme, aj o tom, či už sme dosiahli najvyššiu možnú úroveň kritického myslenia.
3. To, či myslíme kriticky, závisí na okolnostiach
Kritické myslenie sa prejavuje predovšetkým ako myslenie (písomne či ústne zachytené), alebo ako konkrétny čin, ktorý má vo svojom okolí rôzny dopad.
4. Kritické myslenie môžu spustiť ako pozitívne, tak aj negatívne udalosti
Prevláda názor, že kritické myslenie je výsledkom tragickým či traumatizujúcich udalostí, ktoré nás prinútia prehodnotiť správnosť nášho doterajšieho myslenia. Je pravdou, že tieto udalosti sú častou príčinou hlbšej spätnej reflexie, ale je to práve rozvoj kritického myslenia, ktorý nám umožňuje počet takýchto udalostí znižovať.
Kritické myslenie ale môžu naopak spúšťať aj príjemné udalosti, počas ktorých sa tiež môžeme zamýšľať nad správnosťou našich doterajších postojov a konaní.
5. Kritické myslenie je emočné a racionálne zároveň
Hoci môžeme kritickému mysleniu rozumieť ako striktne racionálnemu procesu, emócie v ňom v skutočnosti hrajú veľmi dôležitú rolu. Často totiž začneme riešiť problémy inak, keď sa stane niečo, čo nás učiní smutnými, nahnevanými, či keď cítime radosť, odpor, alebo nejakú inú emóciu.
Proces kritického myslenia sa vždy uskutočňuje vo fázach, ktoré vedú jednotlivca k výsledku – zmene správania, myslenia či k nejakému inému rozhodnutiu.
Fáze kritického myslenia môžeme nazývať rôzne, ide ale väčšinou o tie isté činnosti. Stephan Brookfield ich pomenoval takto:
Charakteristiky kriticky mysliacich ľudí
Kritické myslenie je dôležité vo všetkých oblastiach našich životov. Umožňuje nám nové pohľady na už známe javy, budí pochybnosti o všeobecne prijímaných pravdách a otvára nám nové cesty. Preto môžeme povedať, že v dnešnej dobe rýchlych zmien je obzvlášť dôležité v záležitostiach socio-politického charakteru.
Kritickým myslením – skúmaním všetkých rôznych pohľadov na jednu vec, reflexiou minulých skúseností, počúvaním toho, čo klient či iní členovia skupiny hovoria – môžeme dospieť k premene, ktorá náš osobný rozvoj posunie dopredu novým a zaujímavým spôsobom. Kritické myslenie je veľmi dôležitou osobnou zručnosťou v čase krízy.
Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej komisie. Táto publikácia vyjadruje len názory autora a Komisia nenesie zodpovednosť za akékoľvek použitie informácií v nej obsiahnutých.
Open eClass © 2003-2023 — Podmienky používania
