Digitálna knižnica: Sociálne zručnosti

Zručnosti človeka, ktoré sa odrážajú v medziľudských vzťahoch sa nazývajú sociálne zručnosti. Táto skupina obsahuje rôzne vlastnosti jednotlivca, napríklad ako v špecifických prostrediach pristupuje k druhým, začleňuje sa a pracuje, či je schopný spolupráce a dodržiavania pravidiel v danom prostredí, efektívneho riešenia problémov a či dokáže s druhými asertívne komunikovať. Najdôležitejšou témou diskusie okolo tzv. sociálnej gramotnosti (zvládnutia sociálnych zručností) je zoznam konkrétnych druhov správania, ktoré ľuďom umožňujú dobre fungovať na osobnej aj profesionálnej úrovni.

Tradičné vzdelávanie sa nezameriavalo na to, aby ľudí naučilo zlepšovať svoje sociálne, komunikačné či organizačné zručnosti. V dnešnej rýchlo sa meniacej spoločnosti ale musíme prehodnotiť úzku definíciu sociálnych zručností ako zručnosti konverzácie smerom k širšiemu pochopeniu sociálnej gramotnosti: schopnosti jednotlivca úspešne a úmyselne ovplyvňovať svoj svet ako člen rodiny, pracovník, občan a celoživotne sa učiaci človek. Sociálne zručnosti sú dôležité na mnohých rôznych úrovniach.

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že sociálna gramotnosť znamená prítomnosť sociálnych zručností, vedomostí a pozitívnych ľudských hodnôt. Tieto podporujú schopnosť človeka konať pozitívne a zodpovedne v sociálnych prostrediach a úspešne a úmyselne pôsobiť prepojujúco vo svojom okolí. Súčasťou sociálnej gramotnosti je aj vedomý postoj k emóciám a správaniu, pri ktorom človek svoje emócie najskôr pozoruje a rozpozná, až potom hovorí alebo koná.

Táto gramotnosť z definície zahrňuje osobnostné, medziľudské aj medzikultúrne kompetencie a pokrýva všetky formy správania, ktoré jedincovi umožňujú zúčastňovať sa efektívne a konštruktívne na spoločenskom a pracovnom živote, obzvlášť v stále rôznorodejších spoločnostiach, a keď je to potrebné, riešiť aj konflikty.

Teória sociálneho učenia (Social Learning Theory – SLT) je jednou z najvplyvnejších teórií učenia vôbec. Tvrdí, že ľudia sa učia správaniu od svojho okolia prostredníctvom procesu pozorovania. Táto teória je založená na učení pozorovaním (alebo modelovaní) a pridáva tak sociálny element k pojmu učenia tak, že sa ľudia učia nové informácie aj nové druhy správania pozorovaním druhých. Pri modelovaní prijímame správanie niekoho iného za svoje. Myšlienky, presvedčenia, morálne postoje aj spätná väzba, to všetko pomáha ľudí motivovať. Keď pochopíme základy teórie sociálneho učenia, lepšie porozumieme tomu, ako sa môžu ľudia učiť nové veci a osvojovať si nové druhy správania pozorovaním druhých. Proces učenia sa deje ako postupnosť kognitívnych (spojených s myslením) a behaviorálnych (spojených so správaním) procesov, ako sú zameranie pozornosti, zapamätanie si, opakovanie a motivácia.

Keď vychádzame z tohto, je dôležité tiež vedieť, že sa dokážeme sociálne zručnosti naučiť aj ich zlepšovať, a to v každom veku. Tieto zručnosti nám umožňujú zvládať emócie, mať pod kontrolou svoje správanie, riešiť sociálne problémy a byť zodpovednými a asertívnymi ľuďmi.

Preto by sme sociálne zručnosti mohli nazývať aj „životné zručnosti“. O týchto zručnostiach totiž uvažujeme v kontexte každodennej interakcie medzi jednotlivcom a jeho okolím. S nimi sa jednotlivec realizuje, alebo naplňuje svoje potreby, vo svojom sociálnom prostredí. Podľa moderných definícií sú to zručnosti nevyhnutné pre kvalitné spolužitie a ide o výrazne viac, než len o komunikačné zručnosti, pretože obsahujú aj prežívanie sveta a druhých ľudí a systém presvedčení, hodnôt a postojov.

Keď uvažujeme o procese využitia sociálnych zručností, musíme brať do úvahy tri rozmery. Prvým rozmerom je ten behaviorálny, ktorý označuje typ sociálnej zručnosti. Druhým rozmerom je ten osobný, ktorý sa viaže na kognitívne premenné jednotlivca. A nakoniec tretí, situačný rozmer, sa vzťahuje ku kontextu v prostredí.

Typy sociálnych zručností

1. Základné sociálne zručnosti

Základné sociálne zručnosti sú prvé zručnosti, ktoré ľudia získavajú najskôr v priebehu života a sú základom medziľudského kontaktu. Ide o schopnosť nadviazať, viesť a ukončiť konverzáciu, schopnosť klásť otázky a podobne.

2. Rozvinuté sociálne zručnosti

Sú to zručnosti, ktoré sa ľudia učia po zvládnutí tých základných. Nájdeme medzi nimi asertivitu, schopnosť vyjadriť svoj osobný názor, požiadať o pomoc, navrhnúť pokyny, či nasledovať inštrukcie, atď.

3. Socio-emočné zručnosti

Tieto zručnosti sa priamo týkajú kontroly a rozpoznania emócií a pocitov. Obsahujú empatiu, rešpekt, atď.

4. Zručnosti sociálneho vyjednávania

Sú to tie sociálne zručnosti, ktoré umožňujú správne zvládanie konfliktov. Zahrňujú zručnosti vyjednávania, riešenia konfliktov, rokovania, altruizmu, zdieľania s druhými a ďalšie.

Medziľudské vzťahy sa týkajú každého jedného z nás. Neustále sme obklopení ľuďmi, s ktorými sme v rôznych druhoch sociálnych, pracovných a emocionálnych kontaktov a vzťahov. To, aké máme vzťahy a ako sa o nich staráme má veľký vplyv na našu pohodu a na kvalitu nášho života. Sociálne zručnosti, obzvlášť tie komunikačné, sú základným nástrojom regulovania vzťahov vo všetkých druhoch sociálnych situácií, a asertivita nám pomáha byť si vedomí, vyjadrovať a zasadzovať sa o osobné záujmy a túžby tak, aby to bolo pre nás výhodné a pre ostatných nezraňujúce.

Pre potreby uvažovania o poli poskytovania pomoci (dobrovoľníci, pomáhajúce povolania) a pre základ vyhodnocovania v projekte SoCraTest sme medzi zručnosti, ktoré rozvíjame v krízových situáciách (napr. tej pandemickej) zaradili: komunikačné zručnosti, sociálnu inteligenciu, emočnú inteligenciu, odolnosť a asertivitu.