Digitálna knižnica: Seba-uvedomenie

Seba-uvedomenie

Definícia seba-uvedomenia je uvedomovať si rôzne aspekty seba samého, ako sú vlastnosti, pocity a správanie. Je jednou z najrannejších zložiek predstavy o sebe.

Vlastnosti:

Psychologickú klasifikáciu rôznych typov jedincov nazývame Typy osobnosti. Tie potom niekedy odlišujeme od vlastností osobnosti – menších skupín behaviorálnych tendencií (týkajúcich sa ľudského správania).

Každý človek má jedinečnú osobnosť, to, kým je. Existuje mnoho rôznych druhov vlastností osobnosti, vrátane niektorých pozitívnych a niektorých negatívnych. Vlastnosť osobnosti definujeme ako niečo ohľadne daného človeka, čo priebežne ovplyvňuje spôsob, akým daný človek myslí, cíti a správa sa. Ide o pretrvávajúce vzorce myslenia, cítenia alebo správania.

Pozitívne vlastnosti osobnosti sa prejavujú mnohými spôsobmi. Keď pravidelné správanie sa nejakého človeka vykazuje znovu a znovu rovnaké pozitívne črty, stáva sa toto správanie pevnou súčasťou jeho charakteru – jeho vlastnosťou.

Najbežnejšie pozitívne vlastnosti osobnosti sú poctivosť a preberanie zodpovednosti za svoje činy a rozhodnutia. Pre vychádzanie s druhými sú skvelými vlastnosťami prispôsobivosť a dobrota, ako aj súcit, empatia, trpezlivosť, lojalita, dôveryhodnosť, optimizmus, spoľahlivosť, férovosť, diskrétnosť a rešpekt, keď máme zopár z nich vymenovať.

Aby sme si uvedomili, že aj my sami aj ktokoľvek iný, koho stretneme, má aj aspoň nejaké negatívne vlastnosti osobnosti, zamerajme sa aj na tie. Napríklad náchylnosť klamať, nečestnosť, prísnosť a neprispôsobivosť, neschopnosť empatie, výbušnosť, nelojálnosť, nadradenosť, seba-strednosť, drzosť, vyberavosť či náchylnosť nerešpektovať iného.

Pre niekoho, kto pracuje v pomáhajúcej profesii je najdôležitejším celkové dobré mentálne zdravie naprieč celým spektrom. Takého človeka nazývame plne funkčnou osobnosťou, ktorá vo svojom osobnom rozvoji smeruje k seba-aktualizácii.

Plne funkčnou osobnosťou je niekto, kto je „ideálne emočne zdravý“. Takýto človek bude vo všeobecnosti otvorený skúsenostiam, bude žiť s pocitom zmyslu a dôverovať sebe aj druhým.

Jeho predstava o sebe bude neustále priberať nové informácie a skúsenosti. Takíto jedinci sú v kontakte so svojimi emóciami a vedome sa snažia osobnostne rásť.

**Nové vedecké zistenia v oblasti neurovedy naznačujú, že oblasť mozgu zvaná predná cingulárna kôra, ktorá sa nachádza v oblasti predného laloku, hrá dôležitú úlohu pri vývoji seba-uvedomenia. Štúdie používali zobrazovanie mozgu a ukázali, že práve táto oblasť je aktivovaná u dospelých, ktorí si sami seba uvedomujú.

Seba-uvedomenie je dôležitou zložkou osobnostného vývoja, čo je proces nepochybne celoživotný. Predstavuje spôsob, akým ľudia vyhodnocujú svoje zručnosti a vlastnosti a zvažujú svoje ciele za účelom maximalizácie a realizácie svojho potenciálu. Okolo osobnostného rozvoja vzniklo mnoho teórií, jednou z nich je aj Maslowov koncept seba-aktualizácie. Tvrdí, že všetci jednotlivci majú v sebe zabudovanú potrebu osobnostného rozvoja. Miera, do akej sú schopní sa rozvíjať, závisí na určitých iných potrebách a miere ich naplnenia. Tieto potreby sú usporiadané v hierarchii.

Základnými ľudskými potrebami boli vždy potreba jedla a ochrany tela, ako oblečením, tak aj vhodným miestom pobytu. V dnešnom komplexnom životnom prostredí k týmto základným potrebám ale musíme pridať potrebu zdravia, sociálnej starostlivosti a vzdelania. Naplnenie týchto základných potrieb je už jedným zo základných ľudských práv (Deklarácia ľudských práv a slobôd OSN). Dnes sa ale ľudia nesnažia len naplniť tieto základné potreby, ale aj žiť v prosperite. To tiež zahŕňa, že žijú v bezpečnom, zdravom a slobodnom prostredí. Prosperita je nutným predpokladom ľudského šťastia a skutočného rozvoja. Život v prosperite nás sám o sebe neučiní šťastnými, ale umožňuje nám stávať sa šťastnými, spokojnými a tvorivými. Prosperita spoločnosti a celého ľudstva by mala byť najvyšším cieľom celej sociálnej štruktúry.

Dôležitosť v časoch krízy (napr. pandemickej)

Miera seba-uvedomenia je na dosť vysokej úrovni vtedy, keď si človek uvedomuje svoje vlastné silné stránky aj obmedzenia. Keď sa v práci stretáva so zraniteľnými jedincami, dokáže si jednoznačne stanoviť hranice vo vzťahu ku klientovi. Predchádza tak možným emočným a iným zneužitiam, ktoré často pramenia z neplánovaných a neúmyselných manipulácií, z príliš úzkej identifikácie sa s klientovou skúsenosťou, z nevyriešených traumatických skúseností z vlastnej minulosti a podobne. Preto je dostatočne vysoká úroveň seba-uvedomenia jednou z najdôležitejších zručností pri pomoci a podpore zameranej na klienta.