Digitálna knižnica: Emotional Intelligence

Odolnosť

Pozitívna psychológia sa venuje štúdiu a posilňovaniu pozitívnych aspektov ľudského života a mentality: šťastia, spokojnosti, zmysluplnosti, optimizmu, nádeje, vytrvalosti, odolnosti, mentálnej pohody a iných dôležitých pozitívnych aspektov ľudského života a skúsenosti. Jej zakladateľom je Dr. Martin Seligman, hoci o týchto aspektoch hovorili už známi psychológovia, ako napr. Rogers v teórii celkového zdravia, ale bez empirického výskumu. Seligman teda rozšíril pole psychologického výskumu o výskum pozitívnych pocitov a procesov, zameriavajúc sa na výskum šťastia a aspektov, ktoré podporujú osobnostný rast a rozvoj jedinca na základe jeho individuálnych silných stránok a schopností. Týmto spôsobom podporuje pozitívna psychológia celkovú pohodu a kvalitu života jednotlivca.

Výskumom nachádza pozitívna psychológia nové vhľady ohľadne dôležitosti pozitívnych aspektov života pre jeho kvalitu a pre mentálne aj fyzické zdravie; na druhej strane tiež prináša metódy a postupy, ako posilňovať životné zručnosti a kvalitu života zvyšovať. Je ale dôležité zdôrazniť, že pozitívna psychológia nie je akousi „šťastnou psychológiou“, ktorej snahou by bolo vytvárať trvale šťastných, večne usmiatych ľudí. Choroby, ťažkosti, bolesť, straty a traumy sú neodstrániteľnými spoločníkmi ľudského života, rovnako aj strach, hnev, úzkosť a iné nepríjemné pocity, a tiež rôzne mentálne ťažkosti, problémy a poruchy.

Pozitívna psychológia sa zakladá na dôležitých zisteniach:

• že existujú ľudia, ktorí sa cítia šťastnejší, spokojní, vytrvalí, optimistickí, pevnejší a psychologicky lepšie vybavení zvládať a prekonávať nepríjemné udalosti, okolnosti a pocity; že teda aj tie náročnejšie životné skúšky je možné prestáť s miernejšími následkami či zraneniami;
• že vlastnosti, ako sú výdrž, optimizmus, odolnosť, schopnosť vytvárať trvalé a hlboké vzťahy a pocity spokojnosti, šťastia a zmyslu je u ľudí možné systematicky posilňovať a rozvíjať (a tým posilňovať a rozvíjať ich psychologickú silu a odolnosť),
• že je nanajvýš vhodné (podobne, ako v prípade väčšiny dôležitých zručností) rozvíjať a posilňovať tieto psychologicky a životne dôležité zručnosti už od detstva; pretože tak budú tieto naučené zručnosti najpevnejšie ukotvené a budú najviac prispievať ku kvalite života z dlhodobého hľadiska.

Čo je odolnosť?

Ľudia, ktorí vykazujú vyššiu mieru osobnej odolnosti sa ľahšie vyrovnávajú s životnými zmenami. Odolní ľudia na takéto zmeny reagujú zdravým a pozitívnym prispôsobením sa a zachovajú si pri tom fyzické aj mentálne zdravie. Pri tom aktivujú svoju schopnosť učiť sa z týchto skúseností, prijímať nové informácie, prestavovať svoje myšlienky a správanie a včleniť všetky tieto nové skutočnosti do svojho ďalšieho života. To podporuje aj Darwinova myšlienka evolúcie, a síce, že neprežíva ten najväčší, ani ten najsilnejší, ale ten, kto sa vie najlepšie prispôsobiť.

Môžeme teda povedať, že odolnosť je schopnosť pozitívne sa prispôsobiť a obnoviť osobnú rovnováhu pri životných skúškach a rôznych negatívnych zážitkoch. Aktivuje nás, aby sme sa zásobili svojimi externými či internými zdrojmi sily a aby sme sa k problémom postavili správne prostredníctvom seba-regulácie, prispôsobenia sa, učenia sa, zmeny a prekročenia už existujúcich vzorcov.

Prvky emočnej odolnosti

Emočná odolnosť sa skladá z troch stavebných kameňov – sú to základy, na ktorých môžeme svoju odolnosť vystavať, či na ktorých môžeme pracovať, aby sme ju podporili. Nazývame ich tiež tromi rozmermi emočnej odolnosti a sú to tieto:

 1. Fyzický rozmer

Fyzická sila, energia, dobré celkové zdravie a vitalita.

 2. Mentálny alebo psychologický rozmer

Obsahuje aspekty, ako sú prispôsobivosť, pozornosť a zameranie, sebadôvera, sebaistota, vnímanie a regulácia vlastných emócií, sebavyjadrenie, schopnosti myslenia a argumentácie.

 3. Sociálny rozmer

Obsahuje medziľudské vzťahy (pracovisko, partner, deti, rodičia, priatelia, komunita, atď.), prispôsobenie sa v skupine, obľúbenosť, komunikáciu a spoluprácu.

Zdroj: https://positivepsychology.com/emotional-resilience/

Deväť pilierov odolnosti

Model deviatich pilierov odolnosti spojuje deväť faktorov z troch oblastí života. Prvé tri piliere sa vzťahujú k oblasti vzťahov k sebe samému, k druhým ľuďom a k „niečomu, čo nás presahuje“. Druhá oblasť sa týka našej fyzickej, emočnej a kognitívnej rovnováhy. Treťou oblasťou je spôsob, akým sa vo svete prejavujeme.

Vzťah k sebe samému je dôležitým základom. Predstavuje správnu starostlivosť o seba, prepojenie so sebou samým a pozitívny náhľad na seba. Je dôležité, aby sme sami seba podporovali, so sebou súcitili, rešpektovali sa, prijímali a milovali. Keď samých seba prijímame, tak sa neposudzujeme a nehodnotíme. To posilňuje schopnosť sami seba upokojiť. Ak sme príliš sebakritickí, tak sa odsudzujeme a naša schopnosť udržať si istotu ubúda.

Schopnosť vytvárať a udržovať prepojené, blízke vzťahy s druhými ľuďmi a získavať od nich podporu. Podporujúce vzťahy nám pomáhajú vybudovať si dôveru v seba samých aj v druhých ľudí. Tento pilier má veľmi silný dopad na vnímanie sveta, ako bezpečného miesta. Obsahuje tiež stanovenie a udržiavanie zdravých, jasných a konzistentných hraníc.

Postoj k „niečomu, čo ma presahuje“ môže vyjadrovať naše zapojenie v komunitných aktivitách, dobrovoľníctvo, dobročinnosť alebo našu duchovnú prax. Tento pilier nám dáva zmysel, nádej, smerovanie a znižuje pocity osamelosti a odcudzenia.

Fyziologická rovnováha predstavuje schopnosť odpočívať, upokojiť sa a nereagovať príliš rýchlo a príliš intenzívne.

Kognitívna rovnováha zase obsahuje pozitívny prístup k životu a pozitívne svetonázorové presvedčenia, schopnosť ovládať naše myšlienky a zameriavať ich do sústredenia.

Emočná rovnováha je schopnosť zvládnuť pocity, ktoré sa v tele človeka objavia a nechať ich prejsť bez toho, aby došlo k ich prebytku alebo emocionálnemu výbuchu.

Prítomnosť predstavuje schopnosť byť „tu a teraz“, v prepojení sami so sebou aj s prostredím okolo nás, nebyť zaťažení minulosťou ani obavami či strachom o budúcnosť.

Flexibilita predstavuje schopnosť sa adekvátne prispôsobiť zmenám a učiť sa z minulých skúseností. Súčasťou tohto piliera je aj kreativita, ktoré je spojená s flexibilitou nášho pohľadu na život.

Vnútorná sila označuje schopnosť venovať sa nejakej aktivite, vykonávať veci, vydržať. Obsahuje odvahu aj asertivitu predkladať a obhajovať naše argumenty a hranice, previesť naše myšlienky na činy a dosahovať ciele. Zahŕňa tiež schopnosť plánovať, premýšľať strategicky a robiť rozhodnutia. Tento pilier podporuje pocit vlastnej kontroly nad životom a sebaistotu.

Model deviatich pilierov odolnosti predstavuje integrovaný prístup k posilňovaniu ochranných faktorov, ktoré, vo vzájomnom prepojení, nás optimálne zabezpečujú pri dnešných spoločenských výzvach.

Dôležitosť v časoch krízy (napr. pandemickej)

Odolnosť je viacvrstvová, a práve takáto je najužitočnejšia v procese riešenia krízových udalostí. Odolnosť je teda definovaná systémovo, ale aj interakčne, keďže v tomto procese ide o úspešnú adaptáciu napriek problémom (krízy, traumatické udalosti, straty, zlyhania, choroby a pod.), o schopnosť prekonávať problémy a stres tak, aby jedinec mohol efektívne fungovať a napokon o hľadanie ciest a prekonávanie prekážok na ceste k životnému úspechu. Posilňovanie v oblasti osobnej a emocionálnej odolnosti je preto dôležitou zložkou osobnosti jedinca, ktorý sa v dnešnej dobe plnej výziev čoraz častejšie stretáva s rôznymi krízovými udalosťami.