Vytýčiť práci pomáhajúceho pracovníka/dobrovoľníka s klientom náležité parametre je základom úspechu. Schopnosť stanovovať hranice umožňuje a ohraničuje vzťah medzi pracovníkom poskytujúcim asistenciu, a tým, kto túto asistenciu prijíma. Jednou z najdôležitejších zručností v tomto procese je asertivita.
Asertivita je schopnosť zasadiť sa sám za seba a za svoje záujmy bez násilia, s prístupom rešpektujúcim slobodu a odlišnosti svojich komunikačných partnerov. Je to schopnosť „stáť za sebou samým“, brániť svoj názor, o niečo usilovať a bojovať za svoje práva, bez použitia násilia a pri zachovaní rešpektu k slobode vyjadrenia sa ostatných a k rozdielnym názorom a postojom. Jej zmyslom je ochrana seba samého, svojich hodnôt, osobnosti a svojej ľudskej dôstojnosti.
Asertivita je širší pojem pre rozhodnosť a sebaistotu človeka, ktorý zároveň dokáže súcítiť s druhými a byť otvorený k ich potrebám, záujmom a obmedzeniam. Dokáže robiť kompromisy, keď nastane konflikt a vie sa „postaviť do cudzích topánok“ a vžiť do situácie druhého.
Asertívni ľudia sú si vedomí svojich predností aj nedostatkov, ale bez ohľadu na to sami seba plne prijímajú. Snažia sa prekračovať vlastné obmedzenia, ale sú zároveň sami voči sebe trpezliví a láskaví; poznajú svoje potreby, záujmy, pocity aj obmedzenia a neukrývajú ich pred ostatnými. Sú si tiež vedomí svojej zodpovednosti voči druhým a preto im prejavujú rešpekt; Chápu svoje nedostatky a obmedzenia, ale nepoddávajú sa manipulácii a agresivite.
Kto sa chce naučiť asertivite, musí nasledovať pravidlá konštruktívnej komunikácie. Keď používame konštruktívnu komunikáciu, sme si vedomí, že spôsob komunikácie je veľmi dôležitý a že záleží na výbere slov. Konštruktívna komunikácia vytvára autentické vzťahy a prenáša jasné a pokojné správy medzi ľuďmi.
V teórii konštruktívnej komunikácie hovoríme vo všeobecnosti o dvoch druhoch vyjadrení:
Ty-vyjadrenia neoslovujú komunikačného partnera či skupinu, ale sú výrokmi o našich presvedčeniach, dávanými dopredu, bez odsúhlasenia tohto názoru našim komunikačným partnerom. Sú to nevhodné vyjadrenia, ako napríklad: „Nevieš sa správať!“, „Nevieš byť trpezlivý!“, ...
Ja-vyjadrenia znamenajú hovoriť na známeho či neznámeho príjemcu v prvej osobe jednotného čísla a komunikovať svoj vzťah k správe či k situácii, o ktorej je práve reč. Prostredníctvom nich jasne a bez hodnotenia vyjadrujem komunikačnému partnerovi, ako nás ovplyvňuje jeho spôsob komunikácie. Napríklad: „Nemôžem sa sústrediť, keď hovoríš“; „Nedokážem ti veriť, keď predo mnou skrývaš veci,“ … Pri konštruktívnej komunikácii používame Ja-vyjadrenia, ktoré sú tiež súčasťou asertívnej komunikácie.
Pravidlá a príklady použitia asertívnej komunikácie
Prvé pravidlo: Autenticita
“Som tým, kým som a nie tým, kým ma chcú mať ostatní. Prejavujem pred tebou svoje pocity a chcem, aby si aj ty prejavoval tie svoje predo mnou. Chcem, aby sme si navzájom „nastavovali zrkadlo“ a učili sa jeden od druhého. Môžeš mi povedať, čo si myslíš, ale aj čo cítiš, aby sme spolu mohli komunikovať.”
Druhé pravidlo: Otvorenosť
“Prijímam ťa takého, aký si a nie takého, akého ťa ja chcem mať. Ponúkam ti dobré úmysly, rešpekt a náklonnosť a to isté očakávam aj od teba.”
Tretie pravidlo: Stanovenie hraníc
“Chcem s tebou zotrvať v konštruktívnom vzťahu, s jasnou deliacou čiarou medzi tebou a mnou.”
Štvrté pravidlo: Občasný nesúhlas je nevyhnutný
Je tiež dôležité rozlišovať asertívne, neasertívne a agresívne správanie.
Tabuľka: Rozdiel medzi asertívnym a neasertívnym správaním
Neasertívne |
Asertívne |
Agresívne |
tichá a hanblivá reč |
zreteľná a pokojná reč |
hlasná a rýchla reč |
nejasné vyjadrovanie sa |
jasné vyjadrovanie sa |
rozkazovanie |
skromné gestá |
uvoľnené gestá |
rýchle a dráždivé gestá |
nervozita a rozrušenosť |
pokoj |
nabudenie |
zdržanlivosť |
emočná otvorenosť |
pevné, nemenné emócie |
hanblivosť |
sebaistota |
arogancia |
Keď človek využíva asertivitu, je si vedomý, že konštruktívna forma komunikácie je dôležitá a že výber slov je podstatný. Vytvára autentické vzťahy a prenáša medzi ľuďmi jasné a pokojné správy. Ľudia, ktorí používajú asertivitu ako model konštruktívnej komunikácie, sú úprimní a svojich komunikačných partnerov berú ako sebe rovných a rešpektujú ich.
V časoch pandémie môžu ľudia uprednostniť bezpečnosť pred spojením s druhými, z čoho môžu plynúť pocity izolácie, beznádeje, strachu, depresie, hnevu či zníženej motivácie. Pre nachádzanie správneho pomeru medzi týmito dvomi potrebami je užitočná práve asertivita, ktorá pracuje z vyvažovaním jednotlivých potrieb. Asertívnym správaním vyvolávame v druhých dôveru, pretože vedia, že sa na nás môžu spoľahnúť. Ukazujeme tým tiež model správania, ktorý môžu sami nasledovať.